Paranoidy na túre

19. ledna 2013 v 11:10 | Katie
Paranoid na túre


V skúšobni slovenskej kapely The Paranoid sa vznášalo ticho. Chýbal im spevák a tak nemohli začať skúšať. Sedeli teda v kruhu uprostred skúšobne a pozerali si do očí akoby si predávali nejakú prísne tajnú správu.
"Cestou sem som dostal úplne geniálny nápad," vtrhol do skúšobne hnedovlasý spevák udychčaný ako sto byvolov. Všetky oči v miestnosti sa na neho upreli. Všetci sa báli jeho svetoborných nápadov, ktoré nikdy neveštili nič dobré. Preto nikto nemal odvahu sa ho opýtať na ten, ktorý mu práve prišiel na um.
"Tak sa ma nikto naň neopýta... poviem vám ho sám," oznámil Igor akoby na to niekto čakal, kým sa k tomu odhodlá. Sadol si na gauč, ktorý bol pichnutý v rohu a začal im hovoriť plán na celodennú túru do Tatier.
"A ja som si už myslel, že raz neprídeš s nejakou hovadinou," zašomral Roman a poškrabal sa pod nosom akože on nič nepovedal.
"Tým chceš povedať, že mám debilné nápady?" prepálil ho pohľadom Igor a založil si ruky na prsia.
"Nie debilne... ale kokotské," pridal sa do rozhovoru Paľo, ktorý sa doteraz tváril, že on v tej miestnosti ani len nie je. Igor nafúkol lícia a otočil sa ku všetkým chrbtom akoby mal päť rokov.
***
"Prečo sme sa na to nechal prehovoriť?" vzdychol Roman, keď naštartoval dodávku a vybral sa smer Banská Bystrica - Donovaly - Ružomberok a nakoniec parkovisko na Štrbskom plese. Áno, aj túto trasu vybral Igor.
"Lebo Igor hrozil odchodom s kapely," pripomenul mu Paťo, ktorý vlastne vo vnútri plesal nad tým, že idú preč.
"Ale no ták chlapci bude sranda... zlepšíme si našu dokonalú kondičku na perfektnú," zažartoval Igor a oprel si hlavu o okno, za ktorým sa už mihali stromčeky nasadené okolo diaľnice.

Cesta trvala skoro päť hodín, lebo Paťo potreboval každých päť minút na WC. Všetci však nadšene vybehli s auta, keď Roman zaparkoval. Vzali na plecia ruksaky a najprv sa vybrali na povzbudenie do malého bistra, ktoré nieslo názov Horec. Sadli si k malému stolíku úplne vzadu a objednali si štyri pivá a horce. Paťo neodolal a pridal si k tomu aj palacinky zasypané cukrom a naplnené džemom.
"Fuuj.... horec úž v živote nepijem," vyštekol Paľo, keď vyšli s bistra a Igor roztvoril veľkú mapu s nápisom Vysoké Tatry.
"Tak a teraz sa vyberieme po tej bielo - zeleno - bielej značke," zavelil a všetci naňho pozerali ako na Idiota a nikto sa ani len nepohol. Keď si to Igor všimol otočil a sa a nechápavo sa na nich pozrel.
"Po bielo - zeleno - bielej? Myslel si zelenú?" nechápavo sa opýtal Paľo a ukázal na značku nakreslenú na strome.
"Presne tú... ale veď sú na nej tri farby," skonštatoval Igor. Všetci nad tým iba zakrútili hlavami a vybrali sa smer Popradské pleso.
*O 3 hodiny neskôr*
Paťo si vyčerpane sadol na peň a napil sa veľkého dúšku vody. Všetci boli vyčerpaný, ale do ich ubytovania to bolo ešte polhodinu chôdze.
"Poď nebudeš tu predsa nocovať," povzbudzoval Paťa Roman, ktorý na tom s energiou nebol tiež práve najlepšie.
"Ale budem ja už sa ani nepohnem!" vzdorovito povedal Patrik so založenými rukami na prsiach.
"Vieš o tom, že v celých týchto horách chodia medvede, vlci..." strašil ho Roman, ktorý sa chcel čo najskôr dostať pod studenú sprchu a do prázdneho žalúdka naložiť večeru.
"Fajn, fajn idem," rozhodol sa nakoniec Paťo a vybral sa tri metre pred chalanmi. Naozaj cesta do drevenej chaty netrvala dlhšie ako polhodinu. Všetci sa potom nadšene vystriedali pod prúdom vody. Po osviežujúcej sprche sa vydali na večeru. Sýtejšia už ani nemohla byť a tak sa celý guľatý, oválny a všelijaký zvalili do perín a po pár minútach sa v ich izbe ozývalo pokojne oddychovanie a tiché chrápanie.
*Ráno*
Chalani sa zobudili o piatej ráno na hlasné vrešťanie budíka, ktorý napodoboval zvuk kohútieho kikiríkania. Všetci na seba natiahli športové oblečenie a vyštverali sa - vlakom - do Starého Smokovca odkiaľ lanovkou išli na Skalnaté pleso a tam počkali na lanovku na Lomnický Štíť.
"Chalani... viete o tom, že neznášam ceny na Slovensku," rozčúlene povedal Paľo, ktorý im bol kúpiť nejakú tu instantnú energiu v podobe energického nápoja, ktorý hore vyšiel 2,50 za jeden kus.
Nikto však na jeho hnev nereagoval a Skalnatým plesom sa štyrikrát ozvalo zasyčanie otvárania plechovky.
Po dvojhodinovom čakaní a vypitý asi tretieho energetického nápoja chalani konečne nastúpili do malej červenej lanovky a Paťo sa s toho tešil ako malé dieťa.
"Pozrite, pozrite tam je ešte sneh," nadšene ukazoval na malé plochy pokryté bielou prikrývkou, o ktorej si Roman myslel, že je to miesto na sušenie soli.
Všetci vyšli von a rýchlo sa presunuli do observatória, na ktorom bol malý balkónik. Ako prvý vyšiel Roman, ktorý sa okamžite rozčúlil na to, že mu rozfúkalo jeho dokonalý účes, a preto zvyšok času strávil vnútri s doktorom P.
"Paľo, čo to robíš?" podozrievavo sa opýtal holohlavého bubeníka, ktorý pobehol zo strany na stranu s telefónom v ruke a nepekne pri tom nadával.
"Hľadám signál. Lenže... k*rva, na tejto prijebanej veci žiaden nie je," trikrát pri tejto vete nabúral do Igora aj do Paťa, ktorý všetko nasával všetko s malými iskričkami v očiach.
"Toto je geniálne... Roman sedí vnútri kvôli účesu, Paľo hľadá signál a Paťo vďaka svojmu nadšeniu ani nevníma okolie," sťažoval sa Igor, ktorý sa oprel o zábradlie a pozoroval okolie pod sebou a v hlave sa mu tvoril text novej piesne.
Po hodine strávenej na lomnickom štíte sa rozhodlo, že sa vyberú smer Hrebienok a potom hor sa domov vlakom. Všetci si položia otázku ako to Igor vymyslel s autom? Predsa išiel s nimi ešte jeden človek, ktorý ho odvezie do Nitry. J-E-D-N-O-D-U-CH-É!!
"Au, au, au... počkajte," zastavil Paťo už asi šiestykrát za posledných desať minút. Všetci k nemu pribehli a skúmavo sa naňho pozerali. "Moje nohy," ukázal na svoje chodidlá obuté do platených topánok. Paľo si nahlas vzdychol a vybral odtiaľ jedny trekingové topánky a hodil ich po Paťovi.
"Dúfam, že ti ešte aj nemusím obúvať," povedal trochu podráždene. Basgitarista sa mu asi stokrát poďakoval a rýchlo si ich medzi tým obul.
Všetci už poriadne ustrojený mohli pokračovať v ceste. Schádzali pomaly strmímy skalami na hrebienok a Igor im pri tom spieval hity v podobe: Prší, prší, Kukulienka, Pec nám spadla a podobne.
"Igor už konečne sklapni!" povedal mu asi po dvadsiatich minútach hitparády Škôlka Roman, ktorému navrela žila na čele.
"Ale prečo? Veď to je niečo nádherné," protirečil mu spevák, keď však uvidel pohľady ostatných členov radšej už nič nepovedal. Po nejakej tej dobe však ticho vyplnil ticho niekto iný.
"Kameň... kameň.... kameň... Jéééj no konečne strom... kameň... kameň.." rozprával si do cela na hlas Patrik. Nikto nechápal ako ho môže inšpirovať niečo tak primitívne.
"Paťo!" zakričali naňho všetci naraz a on okamžite prestal.
Trištvrte hodiny od ich cieľa sa zastavili pri vodopádoch, kde si rozložili jedlo a pitie a dali si niekoľko minútovú pauzu. Paťo však ako obvykle neobsedel, kým dojedia ostatný, a preto išiel poobzerať na okolie.
"Hmm... strom a ten strom je zelený," hovoril si sám pre seba, akoby okolo neho nikto nebol. Neuvedomil si, že už ho dohnali aj ostatný členovia kapely.
"No nie žltý," ironicky za ním povedal Roman a basgitarista jemne nadskočil ako sa ho zľakol. Všetci sa nad tým zasmiali a pokračovali v ceste. Netrvalo to však dlho a spustil sa prudký dážď.
Paľo porozdával všetkým pršiplášte okrem Romana. "Prepáč Romí, ale ja som na teba zabudol," povedal so zákerným úsmevom na perách. Všetkým bolo jasné, že to urobil naschvál. Roman to nejako nekomentoval a prehodil si cez vlasy aspoň tenkú kapucňu.
V tomto zmätku však urobili jednu veľkú chybu. Mapu dali do ruky Paťovi a preto ešte po Tatrách blúdili o hodinu dlhšie.
"Patrik okolo tohto kríka ideme už ôsmykrát vráť mi tu mapu," povedal Igor, ktorý si ten krík poznačil ako išli okolo a jemu trebalo na WC.
"A-ale veď..." zakoktal sa Paťo a potom si uvedomil, že mal tu mapu celý čas naopak a preto nedobrovoľne odovzdal mapu ďalej.
Pre tento veľmi dobrý čin sa na Hrebienok dostali s hodinovým meškaním, ale dostali. Všetci boli našťastie v poriadku. Spokojne nastúpili do lanovky a zviezli sa do Starého Smokovca, odkiaľ sa dostali do Popradu a odtiaľ bezpečne do Nitry.
Epilóg alebo Romanova pomsta
Prešiel týždeň od ich úžasnej túre v Tatrách. Roman však nezabudol na neodpustiteľný hriech, ktorého sa Paľo dopustil. Nechal jeho dokonale vlasy zmoknúť, aby vyzeral a bol cítiť ako zmoknutý pes. Presne pre toto si naňho pripravil pomstu.
Pozval všetkých k sebe domov na žúrku, aj s tým, že u neho prespia. Kúpil si asi tri veľké fľašky šľahačky v spreji, a keď všetci zaspali. Nastriekal Paľovi do bôt šľahačku a navrchu mu dal jahody s lístkom: Pomsta je sladká, Paľko!
Koniec!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anonym Anonym | Web | 23. ledna 2013 v 21:26 | Reagovat

nwm, čo ti k tomu napísať :D ... len som chcela ti dačo komentovať, no nenašla som nič, keďže všetko som ti už okomentovala osobne :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama